Leto, slnko, voda a pes nadšene skákajúci do rybníka. Takto si väčšina z nás predstavuje ideálny letný deň. Lenže nie každý pes je rodený plavec. Niektorí sa vody nevedia nabažiť, iní sa jej oblúkom vyhýbajú a v mnohých prípadoch môže byť pobyt vo vode aj nebezpečný!
Ako teda zistiť, či váš pes vie plávať? A dá sa plávanie naučiť?
Vie plávať každý pes?
Často sa hovorí, že plávanie má každý pes akosi prirodzene v sebe. Nie je to však vždy pravidlom.
Väčšina psov má vrodený takzvaný plavecký reflex. Ak sa ocitnú vo vode, automaticky začnú pohybovať končatinami, akoby bežali. To však ešte neznamená, že dokážu bezpečne plávať, udržať správny smer alebo sa dostať späť na breh.
Veľkú úlohu zohráva stavba tela, vek, zdravotný stav aj skúsenosti.
Medzi prirodzene dobrých plavcov patria napríklad retrívre, novofundlandské psy (tie majú dokonca ako jediné plávacie blany medzi prstami na labkách) alebo portugalské vodné psy. Naopak, ťažkosti môžu mať plemená s krátkym ňufákom, ťažkou hlavou alebo robustnou stavbou tela.
Patria sem napríklad:
- francúzsky buldoček,
- anglický buldog,
- mopslík,
- bostonský teriér,
- niektoré molosoidné plemená.
Takisto šteňatá, seniori alebo psy s pohybovými problémami potrebujú vo vode väčší dohľad.
Ako psa naučiť plávať?
Dobrá správa je, že väčšina zdravých psov sa môže naučiť plávať bezpečne a s radosťou. Dôležitá je trpezlivosť a rešpekt k individuálnemu tempu – najlepší je pozvoľný vstup do vody. Ideálne sú piesočnaté pláže alebo miesta s miernym svahom. Nechajte psa, aby si vodu ovoňal, prešiel sa po okraji a sám zistil, že mu nič nehrozí. Niektoré psy sa do vody odvážia až vďaka obľúbenej hračke. Môžete ju hodiť kúsok od brehu do plytkej vody.
A ak nepomôže ani to, mnoho psov získa istotu, keď idete do vody spolu s nimi. Váš pokoj a prítomnosť im pomáhajú prekonať neistotu.
Prvé skúsenosti by mali byť krátke. Niekoľko minút úplne stačí.
Pes by mal mať vždy plávaciu vestu
Aj keď to znie prehnane, iba s ňou máte istotu, že sa nestane nič vážne. Mnoho psov vo vode ponára hlavu pod hladinu a môže si privodiť opakované zápaly uší alebo iné problémy. Netrénovaní plavci tiež ľahko precenia svoje sily, niekam doplávajú a potom už nemajú energiu vrátiť sa späť. Dobre padnúca kvalitná vesta by mala byť samozrejmosťou vždy, keď idete so psom k vode! (Ak nemáte novofundlandského psa – pozor, toto plemeno má sklony zachraňovať z vody všetkých, ktorí práve plávajú v jeho blízkosti.)
Na čo si dať pri kúpaní pozor?
Voda so sebou prináša aj určité riziká.
Prehriatie a následné ochladenie – Rozpálený pes by nemal skákať do ľadovej vody. Náhly teplotný šok môže zaťažiť srdce aj obehový systém. Nechajte ho najskôr ochladiť postupne.
Sinice – V lete bývajú niektoré vodné plochy zasiahnuté sinicami, aj keď ich na prvý pohľad nevidíte (voda nemusí byť zelená). Môžu spôsobiť tráviace ťažkosti, podráždenie kože alebo vážnejšie zdravotné komplikácie. Prebiehajú výskumy, či toxíny, ktoré sinice uvoľňujú po požití do organizmu psa, ovplyvňujú vznik a zhoršovanie alergií a imunity. Ak voda zapácha, je zelená alebo pripomína hustú polievku, radšej sa jej vyhnite.
Prúd a hĺbka – Dávajte pozor na to, kde plávate. Psa majte vždy pod dohľadom.
Pitie vody – Mnoho psov pri plávaní prehltne veľké množstvo vody. To môže viesť k hnačke, vracaniu alebo v krajných prípadoch k nebezpečnej intoxikácii vodou. S vodnými radovánkami to nepreháňajte a psa počas celej doby pozorne sledujte. Ak by pôsobil malátne, apaticky alebo nereagoval, okamžite vyhľadajte veterinára. Môže ísť o minúty, počas ktorých môže skolabovať mozog a zastaviť sa srdce.
Pozor aj na plávanie v bazénoch! Nejeden pes sa utopil preto, že nedokázal z bazéna vyliezť, keď mu už došli sily.
Keď pes nechce plávať
Je to úplne v poriadku. Niektorí psy milujú vodu celý život, iní dávajú prednosť dlhým prechádzkam, hrám na lúke alebo čuchaniu v lese. Dôležité je, aby sa cítil bezpečne, mal pozitívne skúsenosti a mohol si spoločné chvíle s vami užívať po svojom. Pretože práve o tom je život so psom. Nie o výkonoch, ale o radosti zo spoločne stráveného času.